Artritída je zápal kĺbu. Zápal môže mať rôzne príčiny a prejavuje sa najmä bolesťou, opuchom, stuhnutosťou a obmedzeným pohybom. Ak sa nelieči, môže postupne poškodzovať kĺb. Artritída môže byť súčasťou viacerých ochorení. Jedným z najznámejších typov je reumatoidná artritída, pri ktorej imunitný systém omylom napáda vlastné tkanivá a spôsobuje zápal.
Artróza, známa aj ako osteoartróza, súvisí najmä s postupným poškodzovaním štruktúr kĺbu vrátane chrupavky. Kĺb sa preto môže časom horšie pohybovať a spôsobovať bolesť. Artróza je častejšia s pribúdajúcim vekom, no jej vznik alebo zhoršovanie môže súvisieť aj s nadváhou, predchádzajúcimi úrazmi či dlhodobým preťažovaním kĺbov.
Príznaky artritídy a artrózy
Hoci sa artritída aj artróza môžu prejavovať bolesťou kĺbov, ich príznaky sa môžu v niektorých dôležitých detailoch líšiť.
Pri artritíde sa môže objaviť najmä:
- bolesť a citlivosť kĺbov,
- opuch a pocit tepla v okolí kĺbu,
- výrazná ranná stuhnutosť, ktorá môže trvať dlhšie ako 30 minút,
- obmedzená pohyblivosť,
- postihnutie viacerých kĺbov naraz,
- po rozcvičení môže ustúpiť.
Pri artróze býva typické najmä:
- bolesť, ktorá sa zhoršuje pri záťaži alebo pohybe,
- stuhnutosť kĺbu, najmä po dlhšom odpočinku,
- postupné obmedzovanie pohyblivosti,
- praskanie alebo preskakovanie v kĺbe,
- najčastejšie postihnutie kolien, bedier, chrbtice alebo drobných kĺbov rúk.
Príznaky sa však môžu u jednotlivých ľudí líšiť a nie vždy je možné podľa nich spoľahlivo určiť, o aký problém ide. Ak bolesť, opuch alebo stuhnutosť pretrvávajú či sa opakovane vracajú, je vhodné poradiť sa s lekárom.
Ako sa artritída a artróza diagnostikujú?
Na určenie správnej diagnózy nestačí sledovať iba samotnú bolesť. Lekár sa zaujíma o charakter ťažkostí, ich trvanie, postihnuté kĺby a ďalšie príznaky. Súčasťou vyšetrenia môže byť aj krvný odber alebo zobrazovacie vyšetrenie, napríklad röntgen či ultrazvuk.
Pri podozrení na zápalové reumatické ochorenie môže lekár doplniť krvné testy, napríklad vyšetrenie zápalových parametrov a podľa konkrétneho podozrenia aj špecifických protilátok. Zobrazovacie vyšetrenia môžu pomôcť posúdiť stav kĺbov a odhaliť známky zápalu či poškodenia. Na základe výsledkov lekár určí ďalší postup a vhodnú liečbu.
Liečba
Liečba závisí od konkrétneho ochorenia a jeho príčiny. Pri artritíde sa zameriava najmä na potlačenie zápalu a liečbu základného ochorenia. Pri artróze je cieľom predovšetkým zmierniť bolesť, podporiť pohyblivosť kĺbov a udržať ich čo najdlhšie v dobrej kondícii. Dôležitou súčasťou liečby môže byť pravidelný primeraný pohyb, fyzioterapia, úprava každodennej záťaže a pri nadváhe aj postupné zníženie hmotnosti.
Konzervatívna liečba
- nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) – môžu pomôcť zmierniť bolesť a zápal,
- fyzioterapia a rehabilitácia – pomáhajú posilňovať svaly, zlepšovať stabilitu a pohyblivosť kĺbov,
- ortopedické pomôcky – bandáže, ortézy či vložky môžu v niektorých prípadoch pomôcť odľahčiť postihnutý kĺb,
- výživové doplnky – glukozamínsulfát, chondroitínsulfát, MSM či kolagén môžu byť súčasťou doplnkovej starostlivosti o kĺby. Ich účinok sa však môže medzi jednotlivými látkami a pacientmi líšiť a nenahrádzajú liečbu odporúčanú lekárom,
- zmeny životného štýlu – pri artróze môže byť dôležitá redukcia hmotnosti, pravidelný primeraný pohyb a zdravý životný štýl.
Injekčná liečba
Pri niektorých ochoreniach a podľa konkrétneho stavu pacienta môže lekár zvážiť aj injekčnú liečbu:
- kortikoidy – môžu pomôcť zmierniť výrazný zápal a bolesť,
- kyselina hyalurónová – u niektorých pacientov môže pomôcť zmierniť bolesť a zlepšiť funkciu kĺbu,
- PRP terapia (plazma bohatá na krvné doštičky) – využíva vlastnú krvnú plazmu pacienta; jej účinnosť sa môže líšiť podľa typu ochorenia a konkrétneho pacienta.
Chirurgické riešenie
Pri pokročilej artróze, keď konzervatívna liečba neprináša dostatočnú úľavu a poškodenie kĺbu výrazne obmedzuje každodenný život, môže byť potrebné chirurgické riešenie. Podľa konkrétneho problému môže ísť napríklad o:
- artroskopiu – miniinvazívny zákrok, ktorý má svoje využitie pri vybraných problémoch kĺbov, no nie je rutinnou liečbou samotnej artrózy,
- osteotómiu – chirurgickú úpravu osi kosti s cieľom zmeniť zaťaženie kĺbu,
- totálnu endoprotézu (TEP) – náhradu poškodeného kĺbu umelým implantátom.
Kedy je vhodné navštíviť lekára?
Lekára je vhodné vyhľadať, ak bolesť kĺbov pretrváva alebo sa opakovane vracia, objaví sa opuch či teplo v okolí kĺbu, ranná stuhnutosť trvá dlhšie alebo sa pohyblivosť kĺbu postupne zhoršuje. Pri viacerých bolestivých alebo opuchnutých kĺboch naraz je vhodné vyšetrenie neodkladať.
Reumatologická ambulancia v Poliklinike Púpava
Včasné vyšetrenie môže pomôcť odhaliť príčinu problémov a nastaviť vhodnú liečbu.
