Počas horúcich letných dní nie je nič nezvyčajné, ak sa človek cíti slabý, unavený alebo sa mu pri rýchlom postavení zatočí hlava. Nie každý závrat však znamená to isté. Práve preto je dôležité rozlíšiť, či ide o dôsledok tepla a dehydratácie, alebo o skutočné vertigo.
Vertigo nie je obyčajný závrat
Pacienti často používajú výraz „točí sa mi hlava“ pre rôzne stavy. Skutočné vertigo však znamená pocit, akoby sa človek alebo jeho okolie otáčalo. Môže mať pocit, že sa miestnosť krúti, nakláňa alebo pohybuje, hoci stojí na mieste.
Naopak, pri dehydratácii, prehriatí organizmu alebo niektorých srdcovo-cievnych problémoch ľudia skôr opisujú slabosť, neistotu, zatmenie pred očami či pocit na odpadnutie. Točenie priestoru pritom väčšinou chýba.
V lete sú práve nedostatočný príjem tekutín, nízky krvný tlak či dlhý pobyt na slnku častou príčinou podobných ťažkostí. Ak sa však objavuje pocit rotácie alebo opakované epizódy výrazného točenia hlavy, je vhodné myslieť aj na ochorenia rovnovážneho systému.
Najčastejšie príčiny vertiga
Veľká časť prípadov súvisí s vnútorným uchom, kde sa nachádza náš prirodzený orgán rovnováhy.
Častou príčinou býva polohové vertigo. Objavuje sa najmä pri otočení v posteli, zaklonení hlavy alebo pri rýchlej zmene polohy. Záchvat býva intenzívny, ale trvá len niekoľko sekúnd. Vzniká vtedy, keď sa drobné kryštáliky vo vnútornom uchu presunú na miesto, kam nepatria.
Ďalšími príčinami môžu byť zápaly rovnovážneho nervu, ochorenia vnútorného ucha sprevádzané hučaním v ušiach alebo zhoršením sluchu, ale aj migréna. Menej často môže byť vertigo príznakom neurologického ochorenia, napríklad poruchy prekrvenia mozgu.
Kedy je na mieste neurologické vyšetrenie?
Neurológ pomáha najmä vtedy, keď je potrebné odlíšiť, či závraty nevznikajú v mozgu alebo nervovom systéme.
Vyšetrenie je vhodné najmä v prípade, ak sa spolu so závratom objavia:
- dvojité videnie,
- poruchy reči,
- slabosť alebo necitlivosť končatín,
- výrazná neistota pri chôdzi,
- silná nová bolesť hlavy,
- opakované alebo dlhotrvajúce záchvaty bez jasnej príčiny.
Neurológ sa venuje aj pacientom s podozrením na vestibulárnu migrénu, poruchy prekrvenia mozgu alebo iné neurologické ochorenia, ktoré sa môžu prejaviť závratmi.
Neurologická ambulancia v Poliklinike Púpava
Ako vyzerá neurologické vyšetrenie?
Mnohých pacientov prekvapí, že najdôležitejšou časťou vyšetrenia je rozhovor. Lekára zaujíma, ako presne závrat vyzerá, ako dlho trvá, čo ho spúšťa a či sa pridružujú ďalšie príznaky.
Nasleduje neurologické vyšetrenie, počas ktorého sa hodnotí koordinácia pohybov, stabilita postoja a chôdze, očné pohyby, citlivosť a sila končatín. Dôležité je aj sledovanie pohybov očí, ktoré môžu napovedať, či problém pochádza z vnútorného ucha alebo z centrálneho nervového systému.
V niektorých prípadoch je potrebné doplniť zobrazovacie vyšetrenie mozgu, najčastejšie magnetickú rezonanciu.
Spolupráca viacerých odborností
Pri diagnostike závratov často spolupracuje viacero špecialistov.
Všeobecný lekár alebo internista pomáha vylúčiť nízky tlak, poruchy srdcového rytmu, anémiu, dehydratáciu či metabolické príčiny. ORL lekár sa zameriava na ochorenia vnútorného ucha a rovnovážneho systému. Neurológ posudzuje možné ochorenia mozgu a nervového systému.
Práve táto spolupráca umožňuje nájsť skutočnú príčinu ťažkostí a zvoliť správnu liečbu.
Dobrá správa na záver
Mnohé formy vertiga sú síce nepríjemné, ale dobre liečiteľné. Napríklad pri polohovom vertigu často postačuje séria jednoduchých vedených pohybov hlavy a tela pod dohľadom lekára, ktorými sa kryštáliky vo vnútornom uchu vrátia na správne miesto.
Ak sa vám teda počas leta opakovane „točí svet“, netreba všetko pripisovať len horúčavám. Správna diagnostika dokáže odlíšiť neškodné príčiny od stavov, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť.
Pri pretrvávajúcich alebo opakovaných ťažkostiach sa môžete obrátiť na našu neurologickú ambulanciu.
