S príchodom horúcich dní trávime viac času na slnku - pri vode, na terase či počas dovoleniek. Mnohí však ochranu pokožky podceňujú a prvé spálenie sa môže objaviť už počas bežného popoludnia na priamom slnku.
„Dermatitis solaris” je lekárske označenie pre spálenie kože od slnka. Ide o akútne poškodenie kože, ktoré vzniká pri nadmernom vystavení pokožky UV žiareniu zo slnka.
Prejavuje sa začervenaním, opuchom a bolesťou pokožky. Opakované spálenie pokožky môže viesť k jej dlhodobému poškodeniu a zároveň zvyšovať riziko vzniku rakoviny kože. Preto je dôležité chrániť pokožku aj pred miernym spálením od slnka.
Spálenie pokožky sa pritom nemusí objaviť iba počas dovolenky pri mori. Často vzniká aj počas bežného pobytu vonku - pri športe, pri práci v záhrade alebo počas popoludnia pri vode.
Príznaky spálenia pokožky od slnka
- začervenanie pokožky,
- pocit pálenia a bolesti kože,
- opuch postihnutej oblasti,
- zvýšená citlivosť na dotyk,
- suchá alebo napätá koža,
- v ťažších prípadoch tvorba pľuzgierov,
- celková únava a podráždenosť.
Najčastejšie postihnuté oblasti
- tvár - nos, líca a čelo,
- ramená a horná časť chrbta,
- dekolt a oblasť hrudníka,
- uši a šija,
- priehlavky nôh a chodidlá,
- pokožka hlavy.
Čo pomáha na spálenie
- presun do tieňa alebo chladu,
- ochladzovanie pokožky (studené obklady alebo vlažná sprcha),
- pitný režim,
- upokojujúce prípravky po opaľovaní,
- voľné a priedušné oblečenie,
- vyhýbanie sa ďalšiemu slneniu,
- pri silnejších bolestiach konzultácia s lekárom.
Prevencia
Prevencia „dermatitis solaris“ spočíva najmä v ochrane pokožky pred UV žiarením. Základom je používanie opaľovacieho krému s vysokým SPF (ochranný faktor proti slnečnému žiareniu), ktorý je potrebné pravidelne reaplikovať, najmä po kúpaní alebo potení.
Dôležité je tiež obmedziť pobyt na priamom slnku medzi 11:00 a 15:00 hodinou a chrániť pokožku vhodným oblečením, pokrývkou hlavy a slnečnými okuliarmi. Pomáha aj vyhľadávanie tieňa, postupné privykanie pokožky na slnko a dostatočný pitný režim.
UV žiarenie je intenzívnejšie aj pri vode, piesku či vo vyšších nadmorských výškach. Samotné SPF však nestačí - najlepšiu ochranu prináša kombinácia viacerých ochranných opatrení.
Úžeh alebo úpal. Aký je rozdiel?
Úžeh vzniká pôsobením priameho slnečného žiarenia na hlavu a krk. Úpal predstavuje celkové prehriatie organizmu, ku ktorému môže dôjsť aj bez pobytu na priamom slnku, napríklad v horúcom a nevetranom prostredí.
Oba stavy môžu spôsobovať bolesti hlavy, nevoľnosť, závraty, slabosť či únavu a vyžadujú ochladenie organizmu a dostatočný pitný režim.
Spálenie od slnka a nervový systém
Horúčavy a dehydratácia môžu byť častým spúšťačom migrén a iných bolestí, najmä u citlivejších pacientov. Rizikové sú najmä dlhé pobyty na slnku bez dostatočného príjmu tekutín.
Nadmerné vystavenie slnku neovplyvňuje iba pokožku, ale aj celkový stav organizmu vrátane nervového systému. Prehriatie organizmu sa môže prejaviť bolesťami hlavy, závratmi, únavou či problémami so sústredením.
V závažnejších prípadoch môže dôjsť až k úpalu, ktorý vzniká v dôsledku prehriatia organizmu. Typickými príznakmi sú silná bolesť hlavy, nevoľnosť, slabosť, zmätenosť, zrýchlený tep a v niektorých prípadoch aj poruchy vedomia. Pri podozrení na úpal je dôležité organizmus čo najskôr ochladiť a v prípade zhoršenia stavu vyhľadať lekára.
Neurologická ambulancia v Poliklinike Púpava
Kedy vyhľadať lekára?
- ak sa objavia pľuzgiere na väčšej ploche tela,
- pri silných bolestiach hlavy alebo závratoch,
- pri nevoľnosti a vracaní,
- pri horúčke alebo zmätenosti,
- ak sa stav nezlepšuje ani po ochladení organizmu.
Ak sa u vás počas horúčav objavujú niektoré z týchto príznakov alebo iné neurologické ťažkosti, nepodceňujte ich a pri pretrvávaní sa obráťte na našu neurologickú ambulanciu.
